2 . fi. K . 4 '.-
IdxrjQccTOiç a vlcu ç
UodccQxécov daidsxcc
45 AQOfKov réu tv o ç . xaxsx'kaôs y do i v -
tscov ô&svoç. o vusv ‘ a )A à x q s f ia r a iy
c0 n o 6a ^sqiaçdcv
Tbxrôvcov dcuèccXfiar aycov
44. Erat 8va8sxa8qopav. d a d t x a d q ô p a v metro iubeute emendaue-
rat Schmidius ; firmat Bodl. y . et, vt uunc video, Aldina quoque.
Ceterum locus varie interpungl potest. Scholiastes, qui exponit:
xaiù TO T SpSVOÇ TülV ÔVÜlÔsXnSçÔUMV &Ç[ldT(l)V (cf. 01. YI, 126,
ITTj 5g.) è n a q x a v , accepit: â p t p s f t u X s — n o ô u q x é w v (a n o d a q x é a )
s im à tô t è p t v o g t d t v 8 . Eum sequuntur .Schmid. et Benedictus.
Pauwius a n o ô e c q x r jg mauult esse n o S u q x é a v , scil. i n n a v : y.a r a to
T È p s v o g n o S a q x s a v S à d s x a i n n a v . Possunt et iungi : x a z à to ts-
f i s v o ç toiv ô à d s x a 8 q ô p a v n o 8 u q x a v . etiam: y é q a ç n o S a q x s a v 8 a S s -
x u S q ô p m v . Quid? quod et distinguer licet 8 a d ( x u d q o p a v te p s -
v o g . vt iungas y s q a g x n i p i é v o ç . Praeferrem tamen, tanquam magis
poeticum, epitheton: S a S s x u S q ô p o v t s p s v o g , in quo XII curricula
sunt vel habentur, A7. y t q i u q a texto v o g mutauit Schmidius.
v. ad v. seq. Idem ab d q r jg repetiuit. Irajno vero y s q i d q a g , a v ,
pro y s q r j q r j g , vt y a X x i ] q r jÇ , y a X x o d q u g , est ab d q a , â q p ô Ç a , c o m -
f i n g o , f a b r i c o r : vt sit adeo, q u i m a n u a q p ô g s i , f a b r i c a t u r , actiue;
sin passiue, q u i m a n u a p t u s e s t , sollers. 48. Yt nunc est
versus, a metro ceterorum recedit : aiue antispasticum esse dixeris
cum grammatico, siue Paéonicum. Pro Paeone primo est Epi-
tritus secuudus: T t x T Ô v a v S u i —>. Schmidius emendauerat y e q i d q u
44. Ipse noSuqxéav ( valons,
supe ran s cursu) gvv r\viaiç uxr)-
qdjoig xmà to répsvoç tav 8à-
dsxct Sqópav, loco sacro, circo,
quo duodecim curricula (qua-
drigarum) Hunt.
46. Dedicarunt victores vi-
ctrices quadrigas in templo Delphico.
Carrhotus ibi suspendit
currum suum integrum et illae-
sum. xqspaiMi sv (èg) xoiXóne-
8ov vanog, ■ ô’sov, ônôoa dyav
dpsiifis Xôtpov Kqioaïov, pro oom
vfysv. tum, pro totus currus integer,
ônôoa .ysqiuquv Tsxióvav
ôaiôdXpma, h. e. to dqpu tu 8s-
ScuSaXpsyov, affaire factum.
Kqiöatov Xócpov
50 'Aftsiiptv, sv xoikonsooy
N d n o ç &SOV. róo ö' s/fft
K vtzciqIö ö ivo v fis la & Q O V à f i ep'
â v dQ id v T i ôjçsdôv,
K qïjreç bv TOj^ocpoQoi Tsys'C
55 UaQvaööLCö xa& sööa v -
TO, f io v o b q o n o v cpvróv.
Téxrovoç dydXpaz* dyav. Pauwius Tsxtôvav 8aldaX* uyav. 5o.
av* conj. Rittersh. et sic xqépazai àvù vanog. Si. to oep syst
edd. ante Schmidium ex Piom. At Aid. too lys, vude in marg.
Brubach. To'ffflf, quod Schmidius recepit. Est quod me teneat in
his inde a v. 46. âXXà xqépazai ( scil. toow ) onooa %. Et sequi-
tur tamen v. 5i. to'oo3 e%ei. Quod si interpungas post aXXà (sc.
là svTsa) xçéfimai • ônâoa— vdnog Stov * to'cto’ tyu, défit copula,
ottoom yàq vel 8s, aut, si medearis, 00a 8s, parum suaue est illud
concise dictum: «lia xqspmou. Possis interpungere: aXXà xqtpa-
tou ônôoa — dptiifisv. dp* xoiXonsdov vanog 'd'eoîi xôao’ tyti xv-
vtaqiooivov péXuxtqov — . Videndum tamen, an non praestet redire
ad pristinam lectionem: to off tysi. Est scilicet oqiè pro «ut«,
et tô vel xa&* o, vel vt tô sit 0 ( vunog) sysi « ùià , xmà tô pié-
Xuxïqov. 55. 56. xa&sooav - to tô pi. vel - oî piovâdgonov
çiutoV, vtpote in trochaico dimetro, emendat Pauw, vt metro sub
veniat. iZ. xâdsoouv 56. tw p. <pvtôv Mingarell. Sic et soaai
5i. xoilôits8ov vanog &sov
videri potest esse lucus in. cam-
po Cirrhaeo. Pausan. tamen X,
57. pag. 8g3. diserte ait, nullam
arborera esse in illo campo.
Potuit hoc aliter se habere ante
cladem Cirrhaeis Amphictyouum
decreto illatain. Yerum res ipsa
loquitur, de templo Delphico
hic agi; ergo iungenda sunt:
«11« xqspaxai, ônôoa — dpsi-
ytv, sv (vel eç) xoiXônsôov vdjtoç
xhov, pro sv vânsi. Ne-
cesse adeo est xoiXàntSov vunog,
pro xoïXov, simpliciter dici
lucum in conualle Parnassi. [in
quo cursus fiebat. Ex Schedis.]
Declaratur nunc locus in templo,
in quo quadriga, quant
exiguae molis fuisse facile in-
telligitur, fuit suspensa ac dedi-
cata deo; scilicet suspensa fu it
ex tholo iuxta signum Apolli-
nis e ligno a Cretensibus dedi