Ti/uav Saöaöfiat. /ud).d ts ydq tot syca
Kctt ßooöv gav&ce$ dysAag acplrj-
265 /Li dyqovg ts navtag, tovg cmovqag
A /istsqcov roxscav
JSs/tsai, nXovTov maivcov.
Kov /us tiovsl Tsov oixov
tavru noQöüvovß dyav.
270 AAAa, stat öxdntóv /lovaoyov,
Kal ■d'Qovov, co Ttors Kqrjß'sidag
EyxaxKQav Innotatg
Kvßvvs laolg 8/xag,
Ta /.isv dvsv &vvdg avlag
dius monet per synizesia esse legendum. recte: sed cur diaeresis
infertur ? exarandum haud dubie vmv, pronuntiandum- vav. vco
Bodl. y. vitium est. ya'kxzogoig Romanae edit, sphalma, in omni-,
bus delude editis seruatum, recte secundum Seholiasten emenda-
tum est a Schmidio. Aid. yahxozegoig cum Bodl. y. Yersum re-
citat Tzetza ad Lycophr. 17S. 262. äxovztaaiv, adiecto v,
legendum, metro iubente, monet Pauw. 263. pvtln. atqui Ol.
VII, 116. erant pä.Xa. 267. vspeai diserte Aid. at Rom. vvfug.
forte ex scripturae compendio. emeudatum ex Aldo in Cratan-
drina. 271. xai 3 -govog erat editum. Plus lyrici spiritus
habere mihi videtur, si legatur: xai ■Sgövov, vt quoque ex Bodl.
C. notatum video. Scilicet: IdXXu xai axämov pövaoyov, Kai
-&govov, 0) — SLxug, Ta psv av&v %vvag äviag Avaov äpzuv. Sed
et sceptrum et thronum, haec (tu, znvza, solito more, vt ad vtrum-,
que axämov et xtqovov referatur) redde nobis sine omni tua et
mea molestia. Saltern sic accipiam vulgare axämov_ xai &06-
vog — tu psv etc. Vulgo subintelligünt: novü pe, h. äXyvvu.
375. Xaoig Schmid, metric gratia, vulgg. laolai.
268. xov ps novel, novelv
h. 1. actiue. cf. Bruuck. inAna-
creont. p. 1 i 1. et* noqavvovza
pro ctuigovza, non me male habet
, quod haec tuas - opes
valde augent, tuis copiis acce-
dunt.
274. zu psv, quod ad ista
attinet, ea quidem redde mihi,
ne inde (|| avion',- öiä tob-
.K K . 1/.
S 7 5 ylvdOV du UiV, UtJ Ti VSCOTSQOV
A vtmv dvatitiföfl xaxuv.
Jlg oq d tusv. dxd
A avrayoQtvösy xou TIs'kiag' söoiiai -
Tolog. dXß rjStj /us yrjqat-
2 8 ° bv fusQog dlcxtag d/uptTtoXsl'
Sbv 8 avic)og rjßag d qti x v -
/ualvst' Sv vaöat 8 1 dcpehsiv
Mdvtv y&ovlcov. xsXstat ydq edv
276. Triplex olim in libris fuit varietas, vt exSchol. apparet: uvu-
czodzj, (docta lectio : ne quid mali inde oriaiur) uvotozrjoz] (quae et
futuri medii et indefiniti 1. subiunctiui esse potest; ex gramma-
ticis • aliqui pro äv<mxi]orp.L dictum volebant) et ävctazrjajjg, vt in
■ edd. legebatur, quod secundae lectionis interpretamentum esse vi-
detur: nam ävaaTrjOr/ ab — aopcu eodem significatu accipi pbtest,
contra quam Scholiastes fecit. — vzdniqov pro puQov. 277. Axä
aut potius axu pro uxfj dictum Schmidius, äxij etiam scribendum
esse Pauwius censent: esse euim ab äxrj, rj i]<>v/ia, quae ap. Hexych.
interpretatio extat. Vox manifeste conuenit cum yxa, Do-
rice äxa, h. tjoipu xai rjovyrng, in quo a compitur, antiquo vsu.
Probabile fit fuisse olim äxrj vel äxrj, quod lenitatis significatum
haberet, inde factum (tv vel avr') äxrj, äxa, vnde äxa, rjxa factum,
item (za i3) äxrjv vel äxijv, quod Grammatici, Etymol. et Eustath.
a /aiv o) ducunt. Certe hinc txrjXog et äxa log (v. Ilesych. h. v.)
ibnuatum, et hoc breuem syllabam habere, patet exllomerico äxa-
Aacofittj?. 278. avrayogsvasv pro ävTijyÖQnvoev, vnde secunda
est producta, sooouou — zoioinog vulgg. quod mutauit
Schmidius metro mouente, et mss. Bodl. addicentibus. 281. aov
tT (/• vitium, quantum video, solius edit. Schmid.
Tov) inopinum tibi arcessas malum.
283. Veterator Pelias simulat,
se religione ’ teneri expiaudae
azzjg, piaculi, quod regui exi-
tittiu minari videretur. Sunt au-
tem placandi Manes Phiixi, jta-
rentis Athamantis et Inus iniuria